Mercury-Atlas 8

Mercury-Atlas 8
Znak misie
Mercury-8-patch.png
Údaje o misii
Názov misie: Mercury-Atlas 8
COSPAR ID:1962-052A
Kozmická loď:Mercury (výr. č. 16)
Nosná raketa:Atlas LV-3B 113-D
Volací znak:Sigma 7
Posádka:1
Kozmodróm (rampa):Cape Canaveral (LC-14)
Štart: 3. október 1962, 12:15:11,84 UTC
Pristátie: 3. október 1962, 21:28:22 UTC
severná oblasť Tichého oceánu; 500 km severovýchodne od Midwayských ostrovov
32°05′30″S 174°28′30″Z / 32,09167°S 174,47500°Z / 32.09167; -174.47500
Trvanie: 9 hodín, 13 minút, 10 sekúnd
Počet obehov:6
Apogeum:282,96 km
Perigeum:161,01 km
Doba obehu:88,92 minút
Inklinácia:32,55°
Vzdialenosť:231 718 km
Max. rýchlosť:28 257 km/h
Max. zrýchlenie:8,1 g (79 m/s²)
Hmotnosť:1 964 kg (kozmická loď pri štarte)
1 110 kg (pri pristátí)
Fotografia posádky
Walter Marty „Wally“ Schirra, Jr.
Walter Marty „Wally“ Schirra, Jr.
Navigácia
Predchádzajúca misiaNasledujúca misia
Aurora 7 patch.png Mercury-Atlas 7Mercury 9 - Patch.png Mercury-Atlas 9

Pozri aj Kozmonautický portál

Mercury-Atlas 8 (alebo podľa lode Sigma 7) bol americký pilotovaný kozmický let v rámci programu Mercury. Štart letu sa uskutočnil 3. októbra 1962 a vyniesol do vesmíru piateho Američana, ktorým sa stal Walter Schirra. Hlavnou úlohou astronauta bolo zistiť, aké úpravy potrebuje kozmická loď Mercury k uskutočneniu 24-hodinového letu. Schirra ďalej fotografoval Zem a hviezdy na farebný film. Ďalej pri prelete nad Austráliou zisťoval, ako atmosférou preniká žiara svetelného zdroja, umiestneného na raketovej základni Woomera. Kamerou získal pätnásť snímok Zeme, pričom použil rôzne filtre. Cieľom bolo zistiť, aké filtre sú najvhodnejšie pre meteorologické družice, aby sa získali čo najkontrastnejšie fotografie. Na prednej časti kabíny boli umiestnené vzorky rôznych materiálov. Experiment overoval tepelnú odolnosť nových zliatín s ohľadom na ich možné použitie na kozmických telesách.

Posádka

(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)

Záložná posádka

Priebeh letu

Kozmická loď Mercury (výr. č. 16) prišla na Cape Canaveral 16. januára 1962. Nosná raketa Atlas LV-3B bola dodaná na kozmodróm 8. augusta 1962. Astronaut Walter Schirra začal trénovať na misiu ešte začiatkom júla. Zahŕňalo to okrem iného aj niekoľko testov rôznych systémov a tri simulované lety, ktoré vyvrcholili 29. septembra simulovaným 6,5-hodinovým letom, pričom kozmická loď bola pripojená k nosnej rakete na štartovacej rampe. Zaujímavou udalosťou z obdobia príprav na misiu bola návšteva prezidenta USA Johna F. Kennedyho na Cape Canaveral, ktorá sa uskutočnila 11. septembra.

Štart Mercury-Atlas 8 s Walterom Schirrom na palube, 3. október 1962

V stredu 3. októbra 1962 o 01:40 miestneho času Schirru prebudil lekár Howard Minners. Po sprche a rannej hygiene si sadol k raňajkám, ku ktorým si dal pomarančový džús, miešané vajíčka, dravú rybu druhu krájač skákavý (Pomatomus saltatrix), ktorú ulovil harpúnou deň predtým, malý steak, toast, želé a kávu. Potom podstúpil poslednú lekársku prehliadku pred štartom. Nasledovalo obliekanie skafandra, odchod z hangára S a jazda v špeciálne upravenom prívese na štartovací komplex 14. O 04:41 Schirra nastúpil do kabíny kozmickej lode Mercury (výr. č. 16), ktorú pomenoval Sigma 7. V priehradke na rukavice našiel steakový sendvič, ktorý tam bol odložený pre neho. Záverečné prípravy na štart misie prebiehali vcelku hladko až na štvrťhodinové prerušenie odpočítavania v čase 45 minút pred štartom, ku ktorému došlo kvôli poruche radaru na Kanárskych ostrovoch. Misia Mercury-Atlas 8 nakoniec úspešne odštartovala 3. októbra 1962 o 07:15:11,84 miestneho času (12:15:11,84 svetového času) pomocou nosnej rakety Atlas LV-3B zo štartovacieho komplexu 14 na Základni vzdušných síl Cape Canaveral. V čase 5 minút a 44 sekúnd po štarte astronautovi zo Zeme oznámili, že sa nachádza na stabilnej obežnej dráhe, ktorá mu zaručuje najmenej sedem obletov.[1] Po oddelení od nosnej rakety Schirra stabilizoval kozmickú loď, pomaly ju otočil do správnej polohy a chvíľu pozoroval odhodený nosič.

Hlavnou úlohou astronauta bolo zistiť, aké úpravy potrebuje kozmická loď Mercury k uskutočneniu 24-hodinového letu. Schirra ďalej fotografoval Zem a hviezdy na farebný film. Ďalej pri prelete nad Austráliou zisťoval, ako atmosférou preniká žiara svetelného zdroja, umiestneného na raketovej základni Woomera. Kamerou získal pätnásť snímok Zeme, pričom použil rôzne filtre. Cieľom bolo zistiť, aké filtre sú najvhodnejšie pre meteorologické družice, aby sa získali čo najkontrastnejšie fotografie. Na prednej časti kabíny boli umiestnené vzorky rôznych materiálov. Experiment overoval tepelnú odolnosť nových zliatín s ohľadom na ich možné použitie na kozmických telesách.[1]

Už pri prvom oblete sa zistilo nedostatočné chladenie skafandra. Teplota v ňom stúpla z 23 °C pri štarte na 32 °C. Keď sa Schirrovi podarilo skafander vyregulovať, bolo mu zase príliš chladno: „Na konci letu som sa doslova triasol,“ povedal neskôr. „Som zrejme prvým človekom, ktorý vo vesmíre nachladol.“ Schirra už pri prvom oblete prešiel na nestabilizovaný let. Odpojil automatický riadiaci systém, čo bolo nutné preto, aby ku koncu letu zostalo v nádržiach dosť paliva. Nakoniec Schirra dosiahol to, že po dokončení šiesteho obletu mal v nádržiach automatického systému ešte 68% paliva. Manuálny systém mal 84% paliva. Schirra šetril aj elektrickou energiou v batériách. Preto bolo často prerušené spojenie so Zemou.[1]

Stabilizácia kabíny na konci letu a aktivácia brzdiacich rakiet prebehli v poriadku. Brzdiace rakety sa zapálili v čase 8 hodín, 51 minút a 28 sekúnd po štarte. O 1 minútu a 28 sekúnd neskôr boli prázdne rakety odhodené. Návrat kabíny do atmosféry prebiehal bez problémov. Vo výške 8 820 m sa roztvoril stabilizačný padák a vo výške 3 180 m napokon hlavný padák. Kozmická loď Sigma 7 pristála ešte v ten istý deň o 21:28:22 UTC na hladine Tichého oceánu. Miesto pristátia sa nachádzalo 500 km severovýchodne od Midwayských ostrovov, 7,2 km od plánovaného bodu a len 0,8 km od hliadkujúcej lietadlovej lode USS Kearsarge. Po pristátí Schirra strávil ešte 40 minút v kabíne plávajúcej na hladine oceánu. Potom ju dotiahli k lietadlovej lodi Kearsarge a žeriavom vyzdvihli na palubu.[1]

Viacerí novinári kládli potom Schirrovi otázku, či je možné na základe veľmi úspešného letu súdiť, že je lepším astronautom než John Glenn a Scott Carpenter. Schirra odpovedal vždy rovnakom v zmysle: „Poučil som sa z predchádzajúcich letov svojich kamarátov, ale predovšetkým sa, myslím že, poučili konštruktéri a tiež tí, ktorí let riadia. Dúfam, že moje skúsenosti využije Cooper, ktorý je teraz na rade.“[1]

Galéria

Referencie

  1. a b c d e MEK - MA 8 [online]. mek.kosmo.cz, [cit. 2020-07-29]. Dostupné online.

Iné projekty

Externé odkazy

This page is based on a Wikipedia article written by contributors (read/edit). Text is available under the CC BY-SA 4.0 license; additional terms may apply. Images, videos and audio are available under their respective licenses. Cover photo is available under CC BY 2.0 license.